Blesk
Povídky - Harry Potter


Ako každý mesiac zabudnúť na Grangerovú - 8. kapitola
od Lucyferina
preklad kapi



Dvadsiaty ôsmy jún

Druhý deň po nešťastnej hodine elixírov Hermiona predniesla svoju reč, ale vďaka čiernym očiam, ktoré ju neprestali sledovať sa nedokázala tak úplne sústrediť.

Snažila sa Severusa Snapa ignorovať, ale nedokázala to. Zdalo sa, že by sa rád stal súčasťou jej srdca, niežeby mala námietky.

V žalúdku sa jej rozlievalo príjemné teplo a napriek tomu, že sa včera správal ako idiot, k nemu cítila presne to isté.

Bola do neho zamilovaná a nenechá ho odísť, len kvôli nejakej sprostej klebete. Porozpráva sa s Dracom a povie mu, že jej srdce patrí inému.

Severus nedokázal spustiť oči z čarodejnice, ktorá si získala jeho srdce. Reč, ktorú predniesla bola dokonalá. Porozhliadol sa po Veľkej sieni a bol dojatý, keď si uvedomil, že všetci títo ľudia sem prišli len kvôli nemu.

Nikdy by si nepomyslel, že jeho študenti budú ochotní obetovať dva dni v každom mesiaci, len aby mu pomohli. Len roky špiónskej praxe mu pomohli, aby sa mu nič z jeho vnútorných pocitov neodzrkadlilo na tvári.

Ľuďom na ňom záležalo. Nemohli tým nič získať a napriek tomu tu každý mesiac boli. Prvýkrát vo svojom živote sa do budúcnosti pozeral s nádejou. Možno nebolo tak celkom na škodu tešiť sa na zajtrajšok.

Zdalo sa mu, že začul akési cvaknutie, ale nevenoval tomu pozornosť. Dnes večer požiada Hermionu Grangerovú o tanec a ak mu odpustí už ju nikdy nenechá odísť.

Hermiona vošla do Veľkej siene po boku Draca Malfoya, ktorý bol nezvyčajne tichý. Zahájili prvý tanec a Hermiona sa ho spýtala, „Draco je všetko poriadku?“

Smutne sa usmial. „Nerob si starosti Hermiona. Iba som sa rozhodol, že už ťa nebudem otravovať. Viem, že si sa naozaj snažila mať ma rada, ale takisto viem, že ty patríš niekomu inému.“

„Prepáč Draco. Snažila som sa do teba zamilovať, ale máš pravdu ľúbim iného,“ odvetila Hermiona.

Draco ju pritiahol bližšie k sebe a zašepkal jej do ucha. „Sľúb mi, že ak niekedy zmeníš názor vrátiš sa ku mne.“

Naliehavosť v jeho hlase ju potešila. „Ak niekedy zmením názor silno pochybujem, že ešte budeš voľný Draco. Si skvelý muž a musíš dať šancu aj niekomu inému.“

Neodpovedal jej a keď sa pri nich zjavil Severus a požiadal ju o tanec, len mlčky sledoval ako spolu odchádzajú. Dostane sa cez stratu Hermiony Grangerovej, ale pochyboval, že ešte niekedy stretne tak výnimočnú ženu.

Hermiona a Severus tancovali v tichosti. Čakal kým niečo povie.

Vedel, že v predchádzajúci deň jej ublížil. „J...j...ja by som sa chcel za včerajšok ospravedlniť. Moje správanie bolo hanebné.“

Hermiona naďalej mlčala a nevenovala mu ani len pohľad.

Odkašlal si. „Pomohlo by, keby som vrátil Nebelvíru dvadsať bodov?“

Vzhliadla k nemu a usmiala sa. „Skutočne by ste to spravil?“

„Dvadsať bodov pre Nebelvír za to, že ste neurobila nič nesprávne a ďalších päť pridávam Nebelvíru zato, že je v ňom taká krásna čarodejnica.“

Hermiona sa usmiala. „Myslíte si, že som krásna?“

Iba prikývol, pretože nedokázal sformulovať zmysluplnú vetu. Nikdy nebol príliš zhovorčivý a o citoch nedokázal hovoriť vôbec.

Hermiona hanblivo pokračovala. „Ja si myslím to isté.“ Začervenala sa. „Teda o vás. Chcem povedať, že ste úžasný.“

Lenivo sa na ňu usmial. „Možno by sme tento náš rozhovor mohli dokončiť niekde v súkromí?“

Mierne sa začervenala, ale viac než šťastne súhlasila. Spoločne opustili Veľkú sieň a len čo odišli Albus všetkým oznámil, že tento mesiac bolo ich divadielko potrebné posledný krát.

Nakoľko objavili určitý druh liečby.

Väčšina prítomných si oddýchla, hoci cítili aj smútok, predsa len tieto dva dni boli akýmsi rituálom. Albus so smiechom dodal. „Koniec koncov si to môžeme raz za rok zopakovať.“

A tak za hlasitého potlesku vznikla v Bradaviciach nová tradícia.

Severus a Hermiona, netušiac, čo sa deje vo Veľkej sieni sedeli na gauči v jeho obývačke.

Porozprával jej o bozku z minulého mesiaca a o jej prosbe, aby na ňu nezabudol. Prekvapilo ju, že použil mysľomisu, ale spokojne sa usmiala pri myšlienke, že si ju chcel zapamätať.

Severus si odkašlal. „Hermiona viem, že nie som žiadny rytier v žiarivom brnení a že by si si našla niekoho oveľa lepšieho než som ja, ale milujem ťa. Nemôžem ti ponúknuť veľa...iba moje srdce.“

Hermiona bola dojatá jeho slovami. „Nepotrebujem nič iné a tiež ťa milujem.“

V tú noc od neho Hermiona neodišla a nasledujúce ráno, keď sa zobudil ho obozretne sledovala.

Zažmurkal potom ešte raz.

Nebol to sen, Hermiona Grangerová bola v jeho posteli a vážne si ho premeriavala.

Pamätal si! Pamätal si všetko čo sa za dva dni stalo a keď ju pobozkal bola najšťastnejšia čarodejnica pod slnkom.

Keď sa ho neskôr pýtala ako je to možné a či si pamätá niečo neobvyklé, konečne mu to došlo.

Ten divný zvuk v jeho mysli, keď sám sebe priznal, že ju miluje.

Naozaj láska dokáže všetko na svete.


KONEC

Komentáre

<< >>


 

 
(c)2006 - Design by Lukáš Rolínek